SÁM DOMA...KEĎ PSÍKA TRÁPI SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ

Máte doma malého závisláčika, ktorý pri každom vašom odchode vyzerá, ako by ste ho opúšťali na rok? Do istej miery je to úplne normálne a smútok z odlúčenia je jedným z prejavov lásky vášho maznáčika. V niektorých prípadoch ale môže samota spôsobiť separačnú úzkosť. Aké sú jej príznaky a ako s ňou pracovať?

AKO POZNAŤ SEPARAČNÚ ÚZKOSŤ?
Separačná úzkosť sa prejavuje mnohými spôsobmi. Psík môže samým smútkom vyť na celý dom, čím si bezpochyby znepriatelí vašich susedov. Úzkosť môže vyvolať aj deštruktívne správanie a vy sa tak domov vrátite skôr do kôlničky na drevo než do bytu, ktorý ste opúšťali. Nanešťastie niektorí chlpáči sú tak nešťastní, že sa pri snahe dostať sa von za vami môžu aj zraniť. Separačná úzkosť môže mať aj podobu odmietania jedla a pitia či neustáleho lapania po dychu alebo nadmerného slinenia.

Je dôležité brať do úvahy, že mnoho z týchto príznakov nemusí značiť separačnú úzkosť, ale iný zdravotný problém. Napríklad vykonávanie potreby doma môže signalizovať separačnú úzkosť, ale aj inkontinenciu. Vždy si všímajte okolností. Nadmerné lapanie po dychu, slinenie a odmietanie jedla môže byť dehydratácia. Niektorí psi skrátka majú búrlivé povahy a svoju energiu si vybíjajú na všetkom, čo im príde pod ňufák.

Kľúčom je určiť, či k tomuto správaniu dochádza iba vtedy, keď je váš pes doma sám, a tým vylúčiť iné zdravotné komplikácie. V prípade separačnej úzkosti sa psík, ktorý ničí veci, snaží o útek. Ak vám ohryzie papuče, pravdepodobne sa len nudil. V prípade, že demoluje dvere či steny, je možné, že sa týmto spôsobom chcel dostať von.

AKO ÚZKOSTI PREDCHÁDZAŤ?
Podľa Pet Health Network medzi spúšťače separačnej úzkosti patria:

• prílišná pripútanosť k svojmu pánovi spôsobená už od šteňaťa
• emocionálne problémy - strach a nervozita
• psík adoptovaný z útulku
• náhla zmena v rutine alebo štruktúre domácnosti, napríklad strata člena rodiny alebo iného domáceho maznáčika

Prvým krokom, ktorý v rámci liečby separačnej úzkosti môžete urobiť, je poskytnúť maznáčikovi dostatok duševnej a fyzickej stimulácie. Intenzívne cvičenia, dlhé prechádzky a interaktívne hry ho môžu natoľko unaviť, že si ani nevšimne, že ste odišli. Psíkovi tiež doma nechajte hračky, ktoré ho zabavia po dobu, kedy budete preč (pár tipov nájdete na blogu). Ale čo robiť, keď tieto základné veci nezaberajú?

Psí tréneri odporúčajú predstierať odchod z domu - obujte si topánky a oblečte si kabát, vezmite kľúče a zamierte k dverám - ako by ste sa chystali odísť - ale nakoniec neodídete. Tento postup opakujte až desaťkrát denne, kým nezačnete pozorovať zmenu v psíkovom správaní. Ďalej môžete skúsiť odísť, ale po pár sekundách sa vrátiť. Pozorujte psíka, ako reaguje av prípade, že si povedie dobre, postupne vonku zostávajte dlhšie.

Nakoniec si zvykne na to, že keď odídete, vždy sa za ním vrátite. Pokiaľ ale máte pocit, že je separačná úzkosť rozvinutá natoľko, že má psík naozaj problém byť sám, požiadajte o pomoc odborníka. Medzitým môžete chlpáčov stav konzultovať s veterinárom, ktorý v kritických prípadoch predpíše lieky proti úzkosti.